Takmer polovica Rusov si praje okamžité prímerie a začatie mierových rokovaní aj bez dosiahnutia Kremľom stanovených cieľov. Vyplýva to z najnovšieho spoločného prieskumu projektov Chronicle a ExtremeScan, ktorý ďalej skúmal ochotu Rusov bojovať alebo podporu okamžitého stiahnutia ruských okupačných jednotiek z Ukrajiny.
„Údaje z prieskumu projektov Chronicles a ExtremeScan ukazujú, že počet priaznivcov prímeria s Ukrajinou medzi Rusmi stúpol na rekordné maximum. Štyridsaťdeväť percent respondentov vyjadrilo pripravenosť podporiť mierovú dohodu, a to aj v prípade, že ciele ‚špeciálnej vojenskej operácie‘ (okupantov používaný termín pre ruskú agresívnu vojnu na Ukrajine) zostanú nenaplnené,“ konštatujú autori prieskumu, ktoré cituje ruský web Holodmedia.
O výsledkoch prieskumu informuje portál novinky.cz. Tridsaťtri percent respondentov je naopak proti, 18 percent uviedlo, že je pre nich zodpovedanie otázky zložité. Ešte vlani vo februári boli tieto čísla odlišné. Vtedy sa proti prímeriu a zahájeniu mierových rokovaní stavalo 47 percent Rusov, pre nich bolo 40 percent, vyplýva z predchádzajúcich prieskumov. Spoločnú sondáž oba projekty uskutočnili aj v jedenástich ruských oblastiach, kde zisťovali mieru podpory ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“.
Najvyššiu, 63-percentnú podporu má vojna v ruskej Bielgorodskej oblasti, ktorá je Ukrajincami pravidelne ostreľovaná. Najnižšia, 39-percentná, naopak v Čečenskej republike, ktorej vodcom je spojenec ruského vodcu Vladimíra Putina Ramzan Kadyrov. Moskva vykázala 53-percentnú podporu, Petrohrad zase päťdesiatpercentnú.
„V Moskve je protivojnová časť ľudí, je tam aj vysoká koncentrácia aktivistov. Sú to ľudia, ktorí odpovedajú: ‚Nepodporujem‘. Zároveň ale podpora vojny v Moskve nie je o nič menšia ako v iných oblastiach, pretože sa tu nachádza veľké množstvo vládnych úradníkov, majiteľov a zamestnancov vojenskopriemyselného komplexu a veľkých korporácií, ktoré z vojny profitujú alebo sú lojálni k svojim zamestnávateľom,“ uviedla sociologička projektu ExtremeScan Jelena Konevová.
Podľa prieskumu sú za zníženou podporou ruskej agresívnej vojny obrovské straty na bojisku, čo oveľa viac pociťujú obyvatelia miest mimo veľkých miest, ktoré mobilizáciou, prípadne odvodom, nie sú tak zaťažené. Väčšina ruských vojakov neprišla z veľkých miest, ruský vodca Vladimír Putin si totiž nechce znepriateliť elity, bohatých ľudí alebo všeobecne obyvateľov veľkých miest.
Ďalší bod prieskumu sa zaoberal priamym stiahnutím ruských vojakov z Ukrajiny. Celkovo sa na stiahnutie vyjadrilo 48 percent respondentov, 32 percent z nich bolo proti. Najvyššiu podporu pre stiahnutie vyjadrili ľudia v Čečenskej republike, a to 71 percent. Najmenej naopak, 39 percent, v Krasnodarskom a Bielgorodskom kraji, ktoré sú pravidelne terčom ostreľovania či dronových útokov.
Podiel Rusov, ktorí nie sú pripravení bojovať a uzavrieť zmluvu s ruským ministerstvom obrany, je 29 percent. Ide o významný nárast, vlani vo februári ich bolo dvadsať percent. Tých, ktorí by naopak dobrovoľne zmluvu uzavreli, je štrnásť percent. Vlani vo februári bolo toto číslo totožné, vyplýva z tohto konkrétneho prieskumu, na ktorom sa zúčastnili iba muži vo veku od 18 do 60 rokov.
Z ďalších otázok vyplýva, že si presne päťdesiat percent Rusov praje obnovenie vzťahov so Západom, 54 percent z nich si praje zvýšiť výdavky na armádu, 63 percent respondentov sa vyjadrilo pre mierovú zmluvu s Ukrajinou a 65 percent by si prialo zrušenie sankcií proti Rusku. 85 percent opýtaných dúfa, že sa vláda v budúcom roku zameria na riešenie vnútorných sociálnych a ekonomických problémov.
Projekt Chronicles svoju časť prieskumu vykonal telefonickým spôsobom od 10. do 17. septembra na vzorke 800 osôb starších ako 18 rokov. Tento prieskum má štatistickú odchýlku 3,45 percenta. Skupina ExtremeScan vykonala spolu 11 prieskumov s odchýlkou 4,35 percenta: jeden celoruský a desať v rámci jednotlivých ruských regiónov, pričom na každom prieskume sa zúčastnilo 500 respondentov. Okrem Moskvy a Petrohradu sa jednalo o Sverdlovskú oblasť, Kradnodarskú oblasť, Tuvinskú republiku, Bielgorodskú oblasť, Baškortostan, Dagestan, Čečensko a Burjatsko.
