Dospievajúci trávi na sociálnych sieťach a hraním on-line hier čoraz viac času, ukazuje výskumná správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá analyzovala údaje o správaní celkom 280 tisíc detí zo 44 krajín sveta.
Vedci hovoria, že samo o sebe používanie sietí a hranie hier nemusí byť problematické, medzi adolescentmi sa ale stále zväčšuje podiel tých v riziku závislosti: pri užívaní sietí to teraz hrozí 11 percentám dospievajúcich, pri hrách sa problém týka 12 percent mladých, informuje portál ČT 24.
„Siete i hry majú mnohé výhody – dospievajúci na nich napríklad získavajú a udržujú priateľstvo,“ hovorí český spoluautor správy Lukáš Blinka z Masarykovej univerzity. „Tieto médiá sú ale tiež navrhnuté tak, aby sme im neodolali a trávili na nich čo najviac času. A mladí ľudia sú touto pascou ohrození viac ako dospelí, pretože sa ešte len učia, ako svoj čas a návyky regulovať.“
„Naprieč krajinami je najvarovnejší nárast u jedenásťročných, keď desatina z nich je ohrozená závislosťou na sociálnych sieťach, ešte o niečo viac potom na hraní počítačových hier. Tretina detí v tomto veku hrá videohry denne, len medzi chlapcami je to takmer polovica,“ popisuje Blinka a približuje ďalšie zistenia. „Dvadsaťdva percent detí strávi hraním štyri a viac hodín denne. V roku 2018 takto hralo len štrnásť percent z nich.“
Nárast problematického používania sociálnych médií medzi dospievajúcimi vyvoláva značné obavy ohľadom možných dopadov na mladých ľudí. Predchádzajúce výskumy zistili, že problematickí užívatelia sociálnych médií tiež uvádzajú nižšiu duševnú a sociálnu pohodu a vyššiu mieru užívania návykových látok v porovnaní s neproblematickými užívateľmi a neužívateľmi.
Ak by tento trend pokračoval, mohol by mať podľa autorov ďalekosiahle dôsledky pre vývoj dospievajúcich a dlhodobé zdravotné výsledky. Problémové užívanie sociálnych médií bolo navyše spojené s kratším spánkom a neskoršou dobou spánku, čo môže mať vplyv na celkové zdravie a študijné výsledky dospievajúcich.
Pretože tento projekt zbiera dáta opakovane, mohli vedci porovnávať aj stav pred covidom a po ňom. „Lockdowny a nutnosť on-line prítomnosti kvôli škole zrejme napomohla nárastu, ktorý pozorujeme,“ podotýka Blinka.
„Je zrejmé, že sociálne médiá môžu mať pozitívne aj negatívne dôsledky pre zdravie a pohodu dospievajúcich,“ poznamenal k výsledkom Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu. „Preto je vzdelávanie v oblasti digitálnej gramotnosti také dôležité. Napriek tomu je v mnohých krajinách stále nedostatočné a tam, kde je k dispozícii, často nedokáže držať krok s mladými ľuďmi a rýchlo sa vyvíjajúcimi technológiami. Sme svedkami dôsledkov tohto nedostatku, pričom je pravdepodobné, že dôjde k ešte horším situáciám, pokiaľ vlády, zdravotnícke orgány, učitelia a rodičia nerozpoznajú základné príčiny súčasnej situácie a neprijmú opatrenia na ich nápravu,“ doplnil Kluge.
Upozornil tiež na to, že sa mnohokrát snažia problémy so stále väčším vplyvom sociálnych médií riešiť zákazy: „V čase, keď sa milióny detí v celom regióne vracajú po letných prázdninách do škôl, zvažujú niektoré krajiny obmedzenia alebo úplný zákaz sociálnych médií pre deti do určitého veku. Je zrejmé, že potrebujeme okamžité a trvalé opatrenia, ktoré pomôžu dospievajúcim odvrátiť potenciálne škodlivé používanie sociálnych médií, ktoré preukázateľne vedie k depresiám, šikanovaniu, úzkostiam a zlým študijným výsledkom.“
