Viac ako 3 600 chemikálií, používaných pri balení a príprave potravín, bolo zistených v ľudskom tele, pričom niektoré sú zdraviu škodlivé, zatiaľ čo o iných máme málo informácií, uvádza nová štúdia publikovaná v utorok.
Vedúca autorka štúdie Birgit Geueke z Nadácie Food Packaging Forum so sídlom v Zürichu upozorňuje, že približne 100 z týchto látok je klasifikovaných ako „veľmi znepokojujúce“ pre ľudské zdravie. O štúdií a výsledkoch informuje portál sciencealert.com.
„Niektoré z týchto chemikálií sú dobre preštudované a nachádzajú sa už v ľudských organizmoch, ako napríklad PFAS a bisfenol A, ktoré sú už predmetom zákazu,“ uviedla Geueke pre agentúru AFP. Dodala však, že o ďalších chemikáliách vieme len málo a vyzvala na intenzívnejší výskum toho, ako tieto látky prechádzajú z obalov do jedla.
Doterajšie výskumy identifikovali okolo 14 000 chemikálií prichádzajúcich do kontaktu s potravinami (FCC), ktoré môžu migrovať z obalov vyrobených z plastu, papiera, skla či kovu. Chemikálie môžu pochádzať aj z iných častí potravinárskeho procesu, napríklad z dopravných pásov či kuchynského náradia.
„Očakávali sme nájsť niekoľko stoviek chemikálií FCC, no objavili sme až 3 601 – čo je štvrtina všetkých známych FCC,“ poznamenala Geueke. Upozornila však, že štúdia nedokazuje, že všetky tieto látky pochádzajú výlučne z obalov potravín, keďže existujú aj iné zdroje expozície.
Medzi najzávažnejšie chemikálie patria PFAS, známe ako „navždy chemikálie“, ktoré sú prítomné v rôznych častiach ľudského tela a spájané s viacerými zdravotnými problémami. Zistený bol aj bisfenol A, látka narúšajúca hormonálnu rovnováhu, ktorá bola už v mnohých krajinách zakázaná v dojčenských fľašiach. Ftaláty, spájané s neplodnosťou, sú ďalšou chemikáliou s negatívnym dopadom na zdravie.
Oligoméry, vedľajšie produkty výroby plastov, sú stále menej prebádané. „O ich zdravotných účinkoch máme zatiaľ len málo dôkazov,“ varuje Geueke.
Geueke odporúča obmedziť kontakt jedla s obalmi, najmä vyhýbať sa zohrievaniu potravín priamo v obaloch, v ktorých boli zakúpené.
Duane Mellor z Astonskej univerzity v Spojenom kráľovstve, ktorý nebol súčasťou výskumu, vyzdvihol štúdiu ako „veľmi dôkladnú“, ale upozornil, že neposkytuje údaje o množstve chemikálií, ktorým sme vystavení. Napriek tomu odporučil ľuďom, aby žiadali lepšie dáta a minimalizovali zbytočný kontakt s potenciálne nebezpečnými látkami.
Niektoré z týchto chemikálií, ako PFAS a bisfenol A, už čelia zákazu v Európskej únii, ktorá pripravuje nové legislatívne opatrenia na ich obmedzenie.
