Nórsky úrad pre radiačnú a jadrovú bezpečnosť (DSA) nameral pri hraniciach s Ruskom zvýšenú koncentráciu rádioaktívneho cézia-137. Informoval o tom nórsky server The Barents Observer, ktorý uvádza, že príčina tohto zvýšenia zatiaľ nie je známa, uvádzajú novinky.cz.
Nórom sa podarilo zistiť vyššiu hladinu cézia-137, ktoré vzniká ako produkt štiepenia jadier uránu-235 a iných štiepnych nuklidov v jadrových reaktoroch a jadrových zbraniach, na dvoch miestach: na hore Viksjøfjell a v obci Svanhovd, ktorá leží v tesnej blízkosti ruských hraníc.
„Úroveň je očividne vyššia ako zvyčajne, avšak nepredstavuje žiadne riziko pre ľudí ani životné prostredie,“ uviedol pre nórsky denník Bredo Møller z oddelenia núdzovej pripravenosti DSA. Møller tiež informoval, že v najbližších dňoch DSA vykoná ďalšie analýzy. „Nebudeme prekvapení, ak ďalšie merania potvrdia rovnakú úroveň, akú sme zaznamenali teraz,“ dodal.
Burevestnik alebo následky Černobyľa?
Zatiaľ nikto presne nevie, prečo sa pri hraniciach s Ruskom objavila vyššia koncentrácia cézia-137. Møller však pripustil, že príčinou by mohli byť lesné požiare. V prírode je totiž stále možné namerať spad z černobyľskej katastrofy z roku 1986. Ak horia staré stromy, rádioaktivita sa môže opäť uvoľniť do vzduchu a vietor ju môže rozniesť do okolia.
Ďalšia teória je spojená s ruskou spoločnosťou Rosatom, ktorá v blízkosti nórskych hraníc na súostroví Nová Zem testuje ruské riadené strely s jadrovým pohonom Burevestnik. Predpokladá sa, že tieto strely majú otvorený chladiaci systém miniatúrneho reaktora, čo by tiež mohlo vysvetliť zvýšenú koncentráciu cézia-137.
Ruský exilový denník The Moscow Times uviedol, že Rusi testovali strelu Burevestnik dovedna 13-krát, pričom jedenásť z týchto pokusov bolo neúspešných. V roku 2019 sa jedna z týchto striel zrútila do Barentsovho mora a počas misie na jej vyzdvihnutie došlo k výbuchu, pri ktorom zahynulo sedem ľudí vrátane vedcov z ruského jadrového centra v meste Sarov.
