Samovraždu spáchajú každoročne státisíce ľudí. Psychológovia upozorňujú na tento fenomén

Reklama
Ilustračná fotografia (Zdroj: Pixabay)

Môže jedna samovražda, pokiaľ sa príliš medializuje, viesť k sérii ďalších? Napodobňujú ľudia takéto správanie? Prvýkrát sa tento problém objavil pred 250 rokmi, presne pred pol storočím ho popísali vedci.

Každých 40 sekúnd niekto na Zemi dobrovoľne ukončí svoj život, píše portál ČT 24. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je takých ľudí za celý rok viac ako 720 tisíc. Pred samovraždami varuje Svetový deň prevencie samovrážd, ktorý sa pripomína vždy 10. septembra.

Kampaň sa obracia predovšetkým na mužov, pretože práve oni končia svoj život výrazne častejšie. Na jednu samovraždu ženy pripadajú v priemere tri samovraždy mužov. Platí to v rôznych vekových skupinách a takmer vo všetkých krajinách sveta. Naopak počet samovražedných pokusov býva 2-3krát vyšší u žien ako u mužov, a to napriek tomu, že v posledných rokoch sa rozdiel medzi pohlaviami zmenšil.

Kvôli samovraždám zomiera viac ľudí ako na následky vrážd a vojen; celosvetovo ide o trinástu najčastejšiu príčinu úmrtí. Podľa WHO pripadá na jeden smrteľný pokus o samovraždu dvadsať neúspešných. Samovražda je podľa tejto organizácie najčastejšou príčinou úmrtia ľudí vo veku 15 – 24 rokov.

Vedci upozorňujú na to, že samovražednosť sa môže zdvihnúť do pomerne silných vĺn, ktoré niekedy bývajú označované za epidemické. Prvýkrát na to upozornil presne pred päťdesiatimi rokmi americký sociológ David P. Phillips, tento fenomén nazval Wertherov efekt – podľa knihy, ktorá vyšla roku 1774, teda presne pred 250 rokmi.

Phillips preukázal súvislosť medzi informovaním o samovraždách celebrít a počtom samovrážd v americkej populácii. Skúmal, o ktorých samovraždách celebrít informoval denník New York Times na titulnej strane v rokoch 1947 až 1967 a skúmal oficiálne štatistiky úmrtí z hľadiska možného vplyvu na počet samovrážd. Vedec zistil, že vo všetkých prípadoch, keď významný denník písal o samovražde známej osobnosti, sa zvýšil aj počet týchto úmrtí v spoločnosti.

A našiel dokonca aj ďalšiu súvislosť: počet napodobiteľov bol tým vyšší, čím bola osobnosť, ktorá sa pripravila o život, známejšia. Najväčšiu vlnu samovrážd v tejto štúdii vyvolalo spravodajstvo o smrti Marilyn Monroe, a to napriek tomu, že príčina jej smrti nebola uspokojivo vysvetlená. Phillips sa pokúsil na tento výskum neskôr nadviazať, keď skúmal, či podobný vplyv nemôžu mať aj úmrtie fiktívnych postáv vo filmoch a seriáloch, ale tento jeho výskum už nemá veľkú hodnotu.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie