Zlý stav slovenských železníc je dlhodobo neriešený problém, ktorý si všímajú aj rušňovodiči zo zahraničia. Riešenia, ktoré zatiaľ spočívali len v znížení rýchlostí vlakov v dotknutých úsekoch tak už nestačia. Českí rušňovodiči sa po našich koľajniciach už boja jazdiť a posielajú tvrdý odkaz, píše čas.sk.
V liste rušňovodiča Českých dráh Jiřího Vondru sa podľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS) píše o zlom stave železničnej infraštruktúry na Slovensku. „Dva roky upozorňujeme na to, že naše koľaje sú nebezpečné a život ohrozujúce. Riešenie kompetentných sa zatiaľ prejavuje len v znižovaní rýchlosti vlaku na problémových úsekoch na ‚bezpečnú‘ rýchlosť 10 kilometrov za hodinu,“ uviedol výkonný riaditeľ AROS Patrik Benka.
Obavy z jazdy po slovenských koľajniciach majú už aj českí rušňovodiči. AROS upozornil na list adresovaný vedeniu Českých dráh, kde zamestnanec prirovnal stav slovenských železníc k tankodrómu. Vykonávanie služby na tratiach Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je podľa neho náročný ako na vozidlá, tak aj pre rušňovodičov samotných a hraničí so vznikom mimoriadnych udalostí. Vedenie ČD preto pozval na inšpekčnú jazdu, na ktorej sa mali zúčastniť aj zástupcovia ŽSR.
„Mojim zámerom bolo poukázať na stále sa zhoršujúci stav slovenských koľají, po ktorých my, českí rušňovodiči, denne jazdíme. Situácia je naozaj alarmujúca a domnievam sa, že máme oprávnené obavy o bezpečnosť cestujúcich aj svoju,“ uviedol Vondra. AROS doplnil, že účastníci inšpekcie boli prekvapení zlým stavom infraštruktúry na úseku Kúty – Štúrovo, ktorý leží na hlavnej spojnici medzi Prahou a Budapešťou.
„Je pozoruhodné, že upozornenia slovenských rušňovodičov na tento neblahý stav našich koľají a ich okolia zjavne nestačia a opäť musí prísť impulz zo susedného Česka, aby sa veci, dúfajme, pohli správnym smerom,“ upozornil prezident Federácie strojvodcov SR Dušan Kaša. AROS pripomenula, že dotácia na prevádzkovanie železníc sa minulý rok zvýšila: „V roku 2022 bola 355 miliónov eur, v roku 2023 bola 391 miliónov eur. V tomto roku je to 472 miliónov eur, v rokoch 2025 a 2026 je plánovaná ešte vyššia. Preto sa pýtame, kedy sa toto zvýšené financovanie zabezpečenia prevádzky prejaví v zlepšení infraštruktúry,“ uviedol Benka.
