Starovekí Egypťania si mohli byť vedomí jedného z pracovných rizík dnešných kancelárskych pracovníkov: boľavého chrbta a krku. To tvrdí analýza kostier pisárov, ktorí pravdepodobne sedeli zhrbení po dlhé obdobia, píše scientificamerican.com.
Podľa výskumníkov bola len 1 percento populácie gramotná, keď sa stavali pyramídy. Pisári v starovekom Egypte boli privilegovanými členmi spoločnosti, ktorí často vykonávali rôzne administratívne úlohy a sekretárske práce, ako je vedenie úradných záznamov, správa domácností a zaznamenávanie daní.
Umenie a písomnosti z tej doby naznačujú, že pisári často sedeli so skríženými nohami alebo v kľačiacej polohe po dlhé obdobia, keď písali tenkými, štetcom podobnými trstinovými perami (neskôr trstinovými perami), zaznamenávajúc dôležité poznámky na papyrus, hlinené tabule nazývané ostraka alebo drevené dosky.
Namiesto používania nákladných hieroglyfov, ktoré boli zvyčajne vyryté do monumentov špecialistami, písali zvyčajne hieratickým kurzívom – jednoduchším písmom vhodným na každodenné zaznamenávanie. Hoci táto práca nebola fyzicky náročná a pravdepodobne bola vyhľadávaným zamestnaním v tej dobe, štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports naznačuje, že neustále sedenie v týchto opakovaných písacích polohách malo devastačný vplyv na kostry pisárov.
Po preskúmaní desiatok pozostatkov pisárov výskumníci našli dôkazy o zaťažení a preťažení kĺbov v kolenách, záprstných kostiach prstov a palcov, členkoch, ramenách, spodnej čeľusti, pravom kľúčnom kosti, krku a chrbte. Kostry často tiež vykazovali známky osteoartritídy v pravom kolene, čo podľa autorov štúdie vzniklo opakovaným položením pravého nohy do polohy na kľačiace písanie.
„Publikovaný článok je vlastne prvým pohľadom na otázku fyzickej aktivity pisárov,“ hovorí Veronika Dulíková, egyptologička z Českého inštitútu egyptológie, spoluautorka štúdie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
