Aj takmer dva roky po vypuknutí vojny na Ukrajine má Rusko stále možnosť na únijný trh vyvážať svoj zemný plyn. Dáta ukazujú, že vlani sa ruský plyn na celkovej spotrebe podieľal asi z 15 percent. V porovnaní s rokom 2021 ide síce o citeľnú zmenu, nie je ale dostačujúca.
Krajiny ako Belgicko či Španielsko dokonca v roku 2023 v medziročnom porovnaní svoje nákupy plynu z Ruska ešte zvýšili a prispeli tak do štátnej ruskej kasy, z ktorej následne prostriedky smerujú aj do ruských tovární na výrobu munície i ďalšej vojnovej techniky. Dáta ukazujú, že za posledné dva roky krajiny Európskej únie Kremľa za plyn zaplatili viac ako 80 miliárd eur.
Úplné odstrihnutie od ruského plynu ale nebude jednoduché. Mnohé krajiny a podniky sú totiž viazané dlhodobými zmluvami. V prípade ich porušenia či vypovedania by došlo k úhrade aj veľmi vysokých penále. Týka sa to okrem iného Maďarska či Rakúska.
Skoncovanie s priekupníkmi a čiernym trhom
Uvalené sankcie sa Rusku darí obchádzať aj vďaka štátom, ktoré s ním zdieľajú spoločnú hranicu. V tomto ohľade ide napríklad o Kazachstan, Gruzínsko alebo Arménsko. Všetky tieto ekonomiky majú s Ruskom veľmi nadštandardné obchodné vzťahy. Ak Západ chce, aby sankcie začali Rusku spôsobovať vážnejšie problémy, musia pracovať na tom, aby ich rešpektovali aj krajiny, ktoré sa v blízkosti Ruska nachádzajú.
Zatiaľ sa ale zdá, že to príliš nefunguje. Arménsko a Kazachstan síce verejne deklarovali svoj záujem ohľadom dodržiavania uvalených sankcií, napríklad Gruzínsko, ktoré sa koncom minulého roka stalo kandidátskou krajinou Európskej únie, sa však rovnaké pravidlá rozhodli neuplatňovať.
Mnoho iných štátov ako Turecko, India či Čína ekonomicky z prebiehajúceho konfliktu ťaží. Obchodné vzťahy sú v mnohých prípadoch veľmi nadštandardné a pre obe strany výhodné. Prispieva k tomu aj fakt, že ruský trh sa radí k tým najväčším na svete. Obchodný potenciál je teda značný, čo niektoré firmy napríklad z Číny využívajú.
Stopka ruskému jadrovému programu
Rusko sa roky radí medzi kľúčových hráčov aj na poli jadrovej energetiky. Veľký význam má hlavne ruská spoločnosť Rosatom, ktorá sa dlhodobo radí medzi dôležitých hráčov aj na európskom trhu. Poskytuje totiž jadrové palivo aj množstvo vedľajších služieb. Ruská štátna spoločnosť si ale dlhodobo udržuje prístup k citlivej európskej infraštruktúre, čo v budúcnosti môže vyvolať celý rad komplikácií.
Je ale možné, že tvrdší postup proti ruskému jadrovému programu by opäť doplatil na odmietavý prístup Maďarska, ktoré v súčasnej chvíli okrem iného práve aj s podporou ruského štátneho podniku rozširuje svoju jadrovú elektráreň Paks. Zároveň hrozí, že k Maďarsku by sa pridali aj niektoré ďalšie ekonomiky Európskej únie.
Zdá sa, že Rusku zatiaľ prostriedky ani elán do vojny na Ukrajine nedochádza. Financovanie vojny ale bude každým mesiacom finančne náročnejšie. V krajine navyše stúpa inflácia a chýba pracovná sila. Tamojšia centrálna banka kvôli tomu drží úrokové sadzby na úrovni 16 percent. Ak by Západ vo svojich sankciách pritvrdil, tak by Rusko muselo viac riešiť, čo ďalej. V tejto chvíli ale už niekoľko mesiacov trvá medzi Ruskom a Ukrajinou tvrdá opotrebovávacia vojna, ktorá je okrem iného závislá od dostatočného prísunu munície a vojenskej techniky.
