Európska únia dokončuje ďalší balíček protiruských sankcií. Skúsenosti z posledných mesiacov ale ukázali, že Rusku sa darí ich pomerne úspešne obchádzať. Komplikáciou pre Európsku úniu je potrebný postoj Maďarska, ktoré o užšie vzťahy s Ruskom aj kvôli dodávkam zemného plynu stále stojí. Tvrdšie sankcie proti Rusku však dlhodobo neprichádzajú a možností je čoraz menej.
Server Politico každopádne uvádza, že ešte niekoľko možností Západ má. Cieľ by mal byť pritom jasný. Ochromiť príjmy ruských verejných rozpočtov, vďaka ktorým má táto ekonomika možnosť financovať prebiehajúci vojnový konflikt na neďalekej Ukrajine.
Stanovenie cenového stropu pre ropu
Do úvahy prichádza stanovenie cenového stropu pre ceny ropy. Práve príjmy z predaja fosílnych palív sú totiž pre ruskú ekonomiku kľúčové a dlhodobo by bez nich nedokázali adekvátne fungovať.
V decembri roku 2022 sa krajiny G7, Európska únia a Austrália dohodli na bezprecedentnom cenovom strope na ruskú ropu vo výške 60 amerických dolárov za jeden barel. Mnohí dúfali, že zisky Moskvy z predaja fosílnych palív sa tým citeľne znížia. V krátkodobom horizonte toto opatrenie efekt malo, po niekoľkých mesiacoch ale Rusko našlo spôsoby, ako sa tejto sankcii vyhnúť.
V dnešnej dobe sa tak už skoro žiadna ropa pod týmto cenovým limitom nepredáva. Rusko využíva rozsiahlu tieňovú flotilu tankerov, a to okrem iného aj vďaka firmám z Turecka, Indie alebo Číny. Tie ruskú ropu nakúpia, následne ju spracujú na benzín či naftu, a prepredajú inde. Pokiaľ by sa ale cenový strop vzťahoval na všetku ropu, ktorá je na trhoch predávaná, efekt by sa dostaviť mohol.
Narušenie ruského obchodu s kovmi
Estónsko, Lotyšsko, Litva či Poľsko sa dlhodobo usilujú o to, aby sa protiruské sankcie rozšírili aj na firmy, ktoré obchodujú s kovmi. Najmä by mohlo ísť o ruský hliník, na ktorý sa sankcie takmer nevzťahujú. Zatiaľ sa ale nezdá, že by za podobný krok jednomyseľne hlasovali všetky členské štáty Európskej únie. Pritom ruské firmy na vývoze hliníka do Únie každý rok zarábajú zhruba 2,2 miliardy eur.
Do úvahy ale pripadá čiastočný alebo prípadne postupný zákaz. Krajiny EÚ by teda mali dostatok priestoru na to, aby sa na absenciu ruských kovov na trhu pripravili a vyjednali s ďalšími krajinami alternatívne dodávky. Podobne to teraz funguje napríklad v prípade ruskej ocele, ktorej import na trh Únie skončí v roku 2028.
Výrazné obmedzenie obchodov s ruským zemným plynom
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
