Od bitky pri Slavkove ubehlo už 218 rokov, no naďalej budí úžas u odborníkov aj laikov. V tejto bitke sa stretli tri armády a traja cisári. Do dejín sa zapísala aj zarážajúcim množstvom chýb a omylov, ktoré pri interpretáciách neustále pretrvávajú, píše Denník N.
Jedna z najslávnejších bitiek v histórii ľudstva, vo svete známa ako Austerlitz, ukončila najoslnivejšie ťaženie Napoleona I., cisára Francúzov, a bola darom k prvému výročiu jeho korunovácie, ku ktorej prišlo presne rok predtým. Porážka ďalších dvoch cisárov, rakúskeho Františka I. a ruského Alexandra I., sa stala aj triumfálnou bodkou za vojnou tretej protifrancúzskej koalície, tvorenej, pokiaľ ide o tých najsilnejších, Veľkou Britániou, habsburským cisárstvom a Ruskom.
K tejto bitke sa schyľovalo už od roku 1803. Príčin, ktoré dospeli k vypuknutiu konfliktu bolo viacero, no ako informuje Denník N, najnovšie výskumy dokazujú, že podstatnú úlohu zohrala práve osobná nenávisť Alexandra I. a snaha Ruska preniknúť do Európy. Nakoniec sa bitka troch cisárov odohrala 2. decembra 1805. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
V bitke stratil Napoleon asi 7 000 vojakov, jeho nepriatelia prišli o 27 000 vojakov. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu (Bratislave) mierovú dohodu, stratilo mnohé územia a muselo navyše platiť reparácie. Rímskonemecká ríša fakticky prestala existovať. Nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Rusko.
Napoleon bol svojím skvelým víťazstvom veľmi potešený. Verejne vzdal vďaku svojim vojakom. A začal rozdávať vysoké odmeny. 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom a po 200 frankov každému vojakovi. Pre vdovy po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. Údajne tiež adoptoval osirotené deti, ktorým dovolil k ich pôvodnému krstnému menu pridať i meno Napoleon.
