Netreba taktiež zabúdať na pretrvávajúci mýtus, že elektrické vozidlá sú „rovnako zlé“
ako autá na fosílne palivá, pokiaľ ide o emisie uhlíka, a to z dôvodu energie potrebnej
na výrobu vozidla poháňaného batériou.
3. Rastúce požiadavky a predpisy pre podávanie správ
Najväčšia taktická diskusia o udržateľnosti v podnikaní je zameraná na reporting.
Väčšina pozornosti sa sústreďuje na meranie požiadaviek a správy o emisiách uhlíka.
Tieto nové pravidlá si však vyžadujú aj diskusiu o vplyvoch na vodu, biodiverzitu, či
ľudské práva. Ide o zásadný posun v tom, čo musia spoločnosti merať a zverejňovať, a
na čele stojí EÚ.
Ale EÚ je len jeden hráč. V roku 2023 budú nové zákony v Kanade a Nemecku
napríklad vyžadovať, aby spoločnosti podávali správy o emisiách a cieľoch pre svoje
dodávateľské reťazce. Ako krajina by bola Kalifornia piatou najväčšou ekonomikou na
svete, takže jej dva zákony o zverejňovaní informácií v oblasti klímy majú obrovský
vplyv. Na druhej strane, tieto zákony nie sú úplne voliteľné. V roku 2022 bolo hlavnou
témou integrácia udržateľnosti so stratégiou. Teraz je hlavným problémom, ako
odpovedať na všetky nové požiadavky.
Cesta z tohto bahna je čiastočne o vyčlenení dostatku zdrojov. Spoločnosti potrebujú
viac ľudí pracujúcich na ESG a reportingu udržateľnosti.
Sú tu však aj oblasti, ktoré sa pravdepodobne stanú oveľa väčšími problémami v
nasledujúcom roku alebo dvoch. Ide o odvetvia náročné na emisie. Hlavným ťažiskom
problému budú „ťažko znečisťujúce“ sektory ako cement, oceľ a hliník. Toto všetko
môže podnietiť lavínu na seba nabaľujúcich sa aktivít, ako napríklad aktivizmus
udržateľnosti, či životné mzdy, kritický pokrok boja proti nerovnosti, najmä
v dodávateľských reťazcoch.
Krajiny a spoločnosti však nie sú na ceste dosiahnuť čisté nulové ciele tak rýchlo, ako si
to veda vyžaduje.
